🤩Na našej škole ZŠ PIONIEROV 1 sme koncom septembra privítali autora detských motivačných kníh, mentora, kouča a učiteľa, Dávida Králika.
🍀Začali sme otázkami od detí. 🍀
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Mal som doma takú guľôčku a mne sa veľmi páčilo, že keď som do nej pozeral, tak mi to pripomínalo Povrch Mesiaca, a preto som strašne chcel byť kozmonaut.
Odkiaľ beriete energiu na písanie?
Je to rôzne. Pri Tukanovi som mal osobne veľmi ťažký čas, ako som aj spomínal. Chodil som do lesa, pretože mi mama zomierala na rakovinu a veľa času som s ňou trávil na onkológii. Niekedy je to silná emócia alebo niečo ťažké, čo sa okolo mňa deje a ja sa z toho vypíšem, nie je to potom obsahom tej knihy, ale vypíšem sa z toho.
Aké máte miesto na písanie?
Väčšinou doma v pracovni. Jablko som však písal tak, že hocikedy, keď som cestoval autom a niečo mi napadlo, tak som zastavil, vytiahol počítač a písal. Keď si to predstavíte, tak je to šialené napísať 33 rôznych línií toho istého príbehu. Pamätám si aj, že pri písaní prvej kapitoly Tukana, sme sedeli pred ambulanciou onkológa pred chemoterapiou s mamou a ja som začal písať: „Greg bol tukan...“
Chceli by ste svoje knihy sfilmovať?
Tukana určite a na tom už momentálne pracujem. Či sa to podarí? Vraj je 1-% šanca, ale veľmi by som chcel.
Aký máte názor na e-knihy?
Myslíš čítačky? Nepoužívam ich, mám radšej, keď to šuští.
Kto je Váš obľúbený autor?
Ján Uličarsky, on je aj veľmi dobrý človek.
Tolkien, ktorý napísal Pána Prsteňov.
Douglas Adams, ktorý napísal Stopárov sprievodca galaxiou.
Na ktorého z Vašich učiteľov nikdy nezabudnete?
Na učiteľa Miklóšiho zo 4.triedy na základnej škole, bol zároveň aj inšpektorom. V tom čase sa moji rodičia rozvádzali a doma to bolo ťažké. Bol som skôr slabý žiak. On ako učiteľ chápal, čo sa deje a bolo vidieť, že mu na mne záleží ako na človeku, aj keď si neplním svoje povinnosti dokonale pretože okolnosti doma neboli dobré.
🍀 A teraz sme sa Dávida opýtali my, učitelia, kolegovia z praxe. 🍀
Aký najviac prekvapivý moment si zažil na svojich besedách?
Na besede som čítal príbeh o Ramonovi s malým zobákom, ktorý nie je ústrednou postavou knihy a jeden chlapček sa prihlásil a hovorí: “Dávid, to je čudné. Ty si čítal, že tukan má malý zobák, ale na tom obale ma tukan zobák obrovský.” To čo ma prekvapilo bol prejav kritického myslenia už u takého malého dieťaťa a že sám dokázal identifikovať rozdiely.
Kde čerpáš inšpiráciu pre nové prístupy a modely hodín v škole?
Jeden zdroj je mentoring. Videl som viac ako 10 000 hodín učenia a je to pre mňa obrovský zdroj inšpirácie a nápadov, aj keď to nepoužijem v tom istom znení, ale niečo si z toho vyskladám.
Druhým je, že čítam metodiku Efektívne výukové nástroje.
Tretím je bežný život. Napríklad na jednej biznis škole robili “world caffé”, kde žiaci putovali cez stanovištia a mali tam rôzne podnety z reálneho života. Čiže sa snažím prepájať metódy, štruktúry a spôsoby fungovania z bežného života do vyučovacích hodín v škole.
K akým hodnotám smeruješ pri mentoringu učiteľov a žiakov počas vyučovania?
Mojou základnou hodnotou je “ÚCTA” - s tým pracujem na bežných hodinách a besedách. A hlavnou správou každej hodiny, ku ktorej aj vediem, je ZMYSLUPLNOSŤ. Už dávno “nelietame” na každej hodine. Často pracujeme aj s učebnicou s tým, že vieme prečo to robíme, ja aj žiaci. Otázka od dieťaťa: “Prečo to robíme?” je pre mňa vždy dobrou otázkou!
Dostal si už niekedy kuriózny list od fanúšika alebo antifanúšika?
Mám od fanúšika, aj antifanúšika. Keď som odchádzal z triedy, v ktorej som bol 2 roky triedny učiteľ a veľmi sme sa so žiakmi zblížili a spriatelili, tak som dostal truhlicu s odkazmi. Napríklad pre deti bolo veľmi významným momentom, že som ich nevidel takých, akí sú, ale vždy som sa na nich pozeral, ako na ich najlepšiu verziu, ktorou sa môžu stať. A tak som k nim vždy pristupoval, akoby tou verziou už boli. To im veľmi pomáhalo.
A touto krásnou myšlienkou končíme náš rozhovor Dávida Králika, s ktorým sme sa rozprávali nielen o knihách, ktoré píše, ale aj o živote, úcte a ľudských hodnotách.
